reklama

Otvorený list ... (3) Prehnaná prísnosť a nevinné obete

Neprejde deň, aby sa v médiách neobjavili ďalšie desivé správy o násilí páchanom „v mene islamu“. Desaťročia sú spájané predovšetkým s terorizmom skupín a jednotlivcov alibisticky obhajujúcich svoje konanie tým, že vraždia v mene Boha. Média a verejnosť tieto lži radi opakujú a akceptujú, keďže práve takto chcú vidieť a poznajú islam. Neraz pripomínajú, že je to preto, že samotní muslimovia sa od týchto skutkov dostatočne hlasno nedištancujú. Opak je pravdou. Násilie a teror nemajú miesto v islame. Dôkazy o tom prinesú nasledujúce blogy, ktoré sú prekladom (a krátkym komentárom s poznámkami autora blogu) Otvoreného listu muslimských učencov, ktorým odsúdili protislamské konanie tzv. islamského štátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V súvislosti s tzv. islamským štátom sú muslimovia konfrontovaní s mnohými praktikami, ktoré sú bytostnou súčasťou politicko-spoločenskej reality totalitných štátov. Brutálne násilie páchané štátnou mocou, absencia akejkoľvek názorovej plurality a jej striktné potieranie, svojvoľná manipulácia so zákonom, porušovanie ľudských a občianskych práv a pod. Spoločným menovateľom tohto typu správania sa totalitného štátu a najmä jeho politickej reprezentácie, je všeobecné pohŕdanie ľudským životom – človekom. Človek sa mení na jeden z mnohých objektov moci. Bezcenným prostriedkom degradovaný len na to, ako ju uchopiť a ako si ju udržať. Najvýraznejším prejavom, že je situácia už naozaj kritická, je to, že sa štát (či spoločnosť) zbaví milosrdenstva, prísnosť povýši na najvyšší ideál, bezcitne zabíja aj tých najnevinnejších a bezprávie činí aj voči tým, ktorí požívajú všeobecne platnú ochranu. Týchto ohavností sa dopúšťa i tzv. islamský štát.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V ďalšej časti otvoreného listu sú uvedené fundamentálne výhrady islamských učencov, ktoré sa týkajú predovšetkým týchto oblastí verejných prejavov tzv. islamského štátu. Učenci sa v ňom najskôr zamerali na dva odlišné prístupy vnímania Boha, v rámci ktorých kritizujú stúpencov samozvaného „kalifa“ za ich svojvoľne prehnanú krutosť. Krutosť, ktorá v očiach nemuslimov len podčiarkuje nepravdy o údajnom historickom šírení islamu mečom a pomáha všeobecnému nárastu islamofóbie. Varujú pred domýšľavosťou a prisudzovaním vlastnej krutosti Bohu. S týmto varovaním samozrejme bytostne súvisí aj všeobecný zákaz zabíjania kohokoľvek, kto sa ničím neprevinil. V tomto smere sú dôležité tiež citácie niektorých koránskych veršov prostredníctvom, ktorých nielenže dokladujú protiislamské konanie stúpencov tzv. islamského štátu, ale taktiež vyvracajú lži islamofóbov, ktorí častokrát tvrdia, že muslimovia mali úctu k životu nemuslimov len v čase, keď sú menšinou – a to zo strachu. Predmetné verše však pochádzajú z medinského obdobia, z čias kedy počet muslimov a ich úspechy boli stúpajúce. Svedčia o úcte k životu. Vyzývajú na ochranu akéhokoľvek života bez rozdielu pohlavia, rasy či náboženského presvedčenia. Posledná časť sa venuje aktuálnej problematike vrážd novinárov a sociálnych pracovníkov. Aj v tomto prípade je poskytnutý jasný dôkaz o tom, čo je islamské správanie a tým, čo je od neho na míle vzdialené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V mene Boha, Milosrdného a Milostivého

Chvála Bohu, Pánovi sveta,

Mier a Požehnanie Pečati prorokov a poslov

4. Rozdielne názory

Čo sa týka rozdielnych názorov existujú dva typy odlišností: trestuhodné a chvályhodné. Pokiaľ ide o zavrhnutiahodný rozdiel názorov Boh (nech je Velebený) v Koráne hovorí: „A nerozdelili sa títo, ktorým bolo dané Písmo, avšak až potom, čo k nim prišiel jasný dôkaz.“ (Korán, 98:4) Pokiaľ ide o chvályhodné názorové odlišnosti, Boh (nech je Velebený) hovorí: „...A Boh priviedol s dovolením Svojím tých, ktorí uverili k pravde, o ktorej mali predtým odlišné názory.“ (Korán, 2:213) Toto je postoj, ku ktorému sa prikláňa al-Imam aš-Šáfi‘í v ar-Risála a ďalší imámovia a učenci už viac než tisíc rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade, že medzi poprednými učencami existujú rozdielne názory, malo by sa akceptovať to stanovisko, ktoré je z hľadiska posudzovanej veci najmilosrdnejšie. Jednoznačne je potrebné vyhnúť sa nadmernej prísnosti, pretože by navodzovala dojem, že prísnosť je meradlom zbožnosti. Boh (nech je Velebený) hovorí: „A nasledujte to najlepšie, čo vám bolo od Pána vášho zoslané...“ (Korán, 39:55); a: „Buď zhovievavý, prikazuj vhodné a vyhýbaj sa ignorantom.“ (Korán, 7:199) Boh (nech je Velebený) taktiež hovorí: „...tým, ktorí horlivo naslúchajú Mojim slovám a nasledujú najkrajšie z nich! To sú tí, ktorých Boh na správnu cestu uviedol a to sú tí, ktorí rozumom sú nadaní.“ (Korán, 39:18) V autentickom hadíse sa spomína, že ‘Aiša povedala: „Vždy keď stál pred nejakým rozhodnutím, rozhodol sa Prorok (mier a požehnanie s ním) vždy pre najmenej náročné riešenie.“[1]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prísnejší postoj (riešenie) by nemal byť považovaný za zbožnejší, náboženskejší či úprimnejší vo vzťahu k Bohu (nech je Velebený). Vskutku prísnosť je preháňaním a extrémom. Boh (nech je Velebený) v Koráne hovorí: „...a Boh si praje uľahčiť vám a nechce vaše utrpenie.“ (Korán, 2:185) Navyše Prorok (mier a požehnanie s ním) povedal: „Nebuď prísny na seba, lebo i Boh bude prísny k tebe. Ľudia boli prísni voči sebe a potom i Boh bol k ním prísny.“[2] V prísnosti je ukrytý klam a domýšľavosť, pretože prísni ľudia automaticky sami o sebe hovoria: „Ja som prísny. Každý, kto nie je taký ako ja, je horší!“; a tiež: „Ja som lepší než vy!“. V tomto spočíva neodmysliteľné pripisovanie zlých úmyslov priamo Bohu (nech je Velebený), ako by to znamenalo, že Boh (nech je Velebený) zjavil Korán preto, aby ním ľudí týral. Boh však v Koráne hovorí: „Tá há. Nezoslali sme ti Korán, aby si bol zúfalý...“ (Korán, 20:1-2)

Je potrebné poznamenať, že väčšina z ľudí, ktorí v dejinách prijali islam, tak učinili skrze láskavé pozvanie (da‘wa hasana). Boh (nech je Velebený) povedal: „Vyzývaj k ceste Pána svojho múdrosťou a i kázaním krásnym a veď s nimi spory slovami najlepšími! Pán tvoj pozná najlepšie tých, ktorí z cesty Jeho zblúdili a pozná dobre i tých, ktorí správne sú vedení.“ (Korán, 16:125) Prorok (mier a požehnanie s ním) povedal: „Buďte jemní a dávajte si pozor na násilie a hrubé slová.“[3] Napriek tomu, že v čase islamskej expanzie obsadili muslimovia územie od strednej Ázie (Chorasánu) až po severnú Afriku, väčšina obyvateľov zostávala kresťanmi ešte niekoľko storočí a na islam konvertovali až skrze láskavé pozývanie a nie na základe prísnosti a nátlaku. Naozaj veľké štáty a rozsiahle územia sa stali súčasťou islamu bez dobývania muslimami, ale vďaka rozširovaniu výzvy (da‘wa). Patria sem: Indonézia, Malajzia, západná a východná Afrika a iné. Preto prísnosť nie je ani mierou zbožnosti ani správnou voľbou ako šíriť učenie islamu.

5. Právna veda v praxi (fiqh al-waq‘i)

Pod slovným spojením „právna veda v praxi“ sa rozumie proces spájania šarí‘atského právneho systému so spoločenskou realitou a okolnosťami v akých ľudia žijú. Toto je možné dosiahnuť tým, že sa podrobne pozrieme na realitu v akej ľudia žijú a identifikujeme ich problémy, to s čím dennodenne zápasia a či ich schopnosti dávajú predpoklad zvládnuť to, čomu sú vystavení. Aplikovaná právna veda (fiqh al-waq‘i) sa domnieva, že texty, ktoré sa vzťahujú k realite národov v určitej dobe a ich povinnostiam, môžu byť odložené, až pokým ich iné národy budú schopné na základe svojich schopností splniť. Imam Ghazálí povedal: „Pokiaľ ide o praktickosť, z ktorej vyplývajú isté nevyhnutnosti, nie je pritiahnuté za vlasy tvrdenie, že nezávislé uvažovanie (idžtihád) k nej môže viesť [praktickosti], a to aj v prípade, že nevychádza z ničoho konkrétneho.“[4] Ibn Qajjim al-Džazijja povedal: „Vskutku, (právnik) musí pochopiť sklony ľudí k sprisahaniam, podvodom a úskokom, pridávajúcim sa k ich zvykom a tradíciám. Náboženské edikty (fatwy) meniť so zmenou času, miesta, zvykov a okolností a to všetko je Božím náboženstvom, ako sme už predtým vysvetlili.“[5]

6. Zabíjanie nevinných

Boh (nech je Velebený) v Koráne hovorí: „A nezabíjajte osoby, ktoré Boh zakázal zabíjať, iba ak podľa práva...“ (Korán, 17:33); a: „Povedz: ʼPoďte sem, aby som vám povedal to, čo Pán váš zakázal! Nepridružujte k Nemu nič, buďte láskavý k rodičom, nezabíjate z nedostatku deti svoje, veď sme uštedrili potrebné pre vás i pre ne! Stráňte sa smilstva verejného i skrytého, nezabíjate nikoho, koho Boh vám zakázal, iba ak podľa práva! A toto je to, čo On vám prikazuje – snáď si to budete pripomínať!ʼ“ (Korán, 6:151) Zabitie duše – akejkoľvek duše je harám (zakázané a nedotknuteľné v zmysle islamského práva) a tiež je to jeden z najohavnejších hriechov (mubiqat). Boh (nech je Velebený) v Koráne hovorí: „A kvôli tomuto sme predpísali deťom Izraela, aby ten, kto zabije jedného človeka – nie za to, že on zabil inú dušu, alebo za to, že šíril skazenosť po svete – bol súdený, akoby zabil celé ľudstvo. A aby ten, kto zachráni jedného, bol vnímaný, akoby zachránil celé ľudstvo. A prišli k nim už predtým naši poslovia s dôkazmi jasnými, avšak mnohí z nich sa i potom dopúšťali ukrutností na zemi.“ (Korán, 5:32) Vy ste však zabili mnoho nevinných, ktorí ani neboli bojovníkmi a ani nemali zbrane a to všetko len preto, že s vami nesúhlasili.[6]

7. Zabíjanie vyslancov

Je známe, že všetky náboženstvá rozhodne zakazujú zabíjanie vyslancov. Čo je myslené pod označením vyslanci – sú to ľudia, ktorí sú poslaní z jednej skupiny do druhej, aby v rámci svojho poslania plnili ušľachtilú úlohu zmieriť oba tábory, alebo doručili nejakú správu. Vyslanci požívajú špecifickú nedotknuteľnosť. Ibn Masúd povedal: „Sunna zachováva, že vyslanci sa nikdy nezabíjajú.“[7] Novinári, ak sú úprimní a pochopiteľne ak nie sú špióni, sú vyslancami pravdy, pretože ich úlohou je odhaliť ľuďom pravdu. Vy ste nemilosrdne zabili dvoch novinárov Jamesa Foleyho a Stevena Sotloffa a to i napriek tomu, že vás Sotloffova matka prosila o milosť pre jej syna. Humanitárni pracovníci sú rovnako vyslancami a to milosrdenstva a láskavosti, avšak vy ste tiež zavraždili humanitárneho pracovníka Davida Hainesa. To čo ste vykonali je nespochybniteľne islamom zakázané (harám).

Pozri tiež:

http://lenc.blog.sme.sk/c/370279/otvoreny-list-muslimskych-ucencov-vodcovi-tzv-islamskeho-statu-1.html

http://lenc.blog.sme.sk/c/370478/otvoreny-list-2-pravna-teoria-arabsky-jazyk-a-zjednodusovanie.html

 

[1] Zaznamenané Buchárím v Kitab al-Hudud, č. 6786 a Muslimom v Kitab al-Fada‘il, č. 2327.

[2] Zaznamenané Abú Daúdom v Kitab al-Adab, č. 4904

[3] Zaznamenané Bucharim v Kitab al-Adab, č. 6030

[4] al-Ghazálí, al-Mustasfa fi Usul al-Fiqh, (č. 1, s. 420)

[5] ibn Qajjim al-Džawzijja, Iʼlam al-Muqiʼín ʼan Rabbil-ʼAlamin, (č. 4, s. 157)

[6] Prorok (mier a požehnanie s ním) nikdy nezabil pokrytcov, ktorí s ním nesúhlasili, ba ani nikomu nedal dovolenie k tomu, aby ich zabili. V skutku Prorok (mier a požehnanie s ním) povedal: „Ľudia, nehovorte, že Muhammad zabil svojich spoločníkov.“ Zaznamenané Buchárím v Kitab tafsir al-Qur‘an, č. 4907, a Muslimom v Kitab al-birr wal-silah, č. 2584

[7] Zaznamenané imámom Ahmadom v jeho Musnab (č. 6, s. 306)

Jozef Lenč

Jozef Lenč

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V duchu citátu "Sú si rovní tí, ktorí vedia, s tými, ktorí nevedia?To však si uvedomia len tí, ktorí rozumom sú nadaní."(39:9) .. snažím rozšíriť poznanie. Zoznam autorových rubrík:  PalestínaO islamePostrehOsobnosti islamuSlovenská i svetová politikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu