reklama

Koho to vlastne pokrstil Benedikt XVI.?

Veľká noc už roky nie je pre väčšiu časť Západu o spomienke na utrpenie a o nádeji zmŕtvychvstania. Čoraz častejšie sa mení v duchu konzumnej spoločnosti a túžby zaujať, predať sa. Je smutné, že sa na obdobnej vlne nesie aj súčasný pápež Benedikt XVI., postupne zadupávajúci všetko, čo cirkvi dal II. vatikánsky koncil, ale aj pontifikát jeho predchodcu. A tak sa pred zrakom médií rozhodol krstiť. Ale koho vlastne pokrstil?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (78)
Obrázok blogu
(zdroj: zdroj: sme.sk)

Najdôležitejšou súčasťou veľkonočných sviatkov už dlho nie je pripomínanie si utrpenia Ježiša a následná oslava zmŕtvychvstania, symbolu nádeje. Čoraz častejšie im dominujú senzácie. Niekoľko desiatok rokov trvajúca ateizácia a sekularizácia spoločnosti (Západu) do popredia povýšila masové prejedanie sa, požívanie alkoholu a samozrejme, nemožno zabúdať na zvyky polievania a šibania. V nejednej slovenskej domácnosti sa tak ženám želá „veľa vody“ a mládencom, rôznych vekových kategórii „veľa vodky“. Veľkonočný pondelok sa stáva bezduchým zárobkovým podnikom a dňom prvého kontaktu s „ohnivou vodou“. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takisto ako v prípade Vianoc, aj Veľká noc je ďalším vítaným zdrojom príjmov obchodníkov. A tak sa z prostredia cirkvi objavuje potreba opätovného „oživenia“ ducha Veľkej noci. Spôsob aký zvolil počas tohtoročných sviatkov pápež Benedikt XVI. je však nesprávny. Rovnako, ako väčšina jeho výrokov, skutkov, rozhodnutí od nástupu v roku 2005 aj tento je viac než „krokom späť“, či už to porovnávame s Druhým vatikánskym koncilom z prvej polovice 60. rokov minulého storočia, ktorého sa sám aktívne zúčastnil, alebo s pontifikátom a odkazom Jána Pavla II.  

Súčasný pápež, ktorý predtým stál roky na čele Kongregácie pre náuku viery, pokračovateľa stredovekej inkvizície sa rozhodol „spestriť“ veľkonočné sviatky krstom. Stanovenie dátumu, spolu s hlavným osadenstvom bol pravdepodobne dopredu premyslený a načasovaný tak, aby dostal v médiách potrebný priestor, aby vyvolal požadované reakcie, presne v duchu Ratzingerovej tradície jatrenia starých rán. Nie inak tomu bolo v prípade jeho neuvážených citácií v minulosti, obnovy starých foriem liturgií a pod., po ktorých síce nasledovali „vajatavé“ ospravedlnenia, avšak nič to už nezmenilo na náraste vzájomnej nevraživosti medzi katolíkmi a stúpencami ostatných abrahámskych náboženstiev. Jozef Ratzinger sa počas veľkonočnej vigílie rozhodol krstiť. Vybral si sedem dospelých, medzi ktorými akoby náhodou bol jeden „moslim“. Palcové titulky denníkov však správne zareagovali a tak sa objavila nejedna správa „Pápež pokrstil moslima“. Bol však človek, ktorý zohral jednu z hlavných úloh v tejto veľkonočnej „komédii“ vôbec moslimom?  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpoveď na túto otázku nie je taká jednoznačná, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a ako k nej pristúpili spomínané média. Celá senzácia sobotňajšieho krstu je postavená na zmene náboženskej identity talianskeho novinára Magdiho Alama. Bol vôbec moslimom? Ako sa stáva človek moslimom?  

V každom prípade platí pravidlo, že príslušnosť k islamu, resp. to či sa človek rozhodne „podriadiť sa vôli (zákonom) Božej“ tj. stať sa moslimom, je na dobrovoľnom rozhodnutí človeka. Tu striktne platí koránsky verš „nebude žiadneho donucovania k náboženstvu“ (Korán 2:256) a rovnako aj zaužívaná (požadovaná) prax je taká, že k vysloveniu šahády, ktoré musí byť taktiež dobrovoľné, prichádza až vo veku, keď si človek uvedomuje, čo koná a ako chce viesť svoj život. Na rozdiel od krstu, ktorý sa realizuje bez vedomého súhlasu alebo nesúhlasu dieťaťa, vyslovenie „Niet boha okrem Boha a Muhammad je Jeho Poslom“, čím sa jednotlivec zaraďuje do spoločenstva veriacich, sa musí udiať pri plnom vedomí. Že sa tak nie vždy deje? Nie je chybou islamu, ale nezodpovedným konaním niektorých moslimov, ktorí však za svoje skutky budú súdení.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potrebu zachovania dobrovoľnej akceptácie Božích nariadení islamu v nijakom prípade nenarúša ani výrok proroka Muhammada, v ktorom sa hovorí, že: „Každé dieťa sa rodí moslimom, potom však z neho rodičia urobia žida, kresťana alebo zoroastrijca.“ Na jednej strane vyzýva rodičov k zodpovednosti za výchovu detí, avšak podčiarkuje dôležitosť ich slobodného rozhodnutia, na druhej strane definuje fakt, že každý človek sa v prirodzenom stave dobrovoľne podriaďuje vôli Božej a aj v prípade smrti bez neskoršej praktickej aplikácie viery má možnosť „prežiť večnosť v Raji“. Tak aj v Magdiho prípade môžeme ho v čase jeho narodenia a detstva považovať za moslima, avšak jeho neskoršie slobodné rozhodnutie, spôsob života a okolie ho už dávno pred krstom z rúk pápeža zbavili jeho moslimskej identity

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V neposlednom rade nemôžeme zabúdať na najdôležitejší aspekt, ktorý odlišuje moslima od nemoslimov, veriaceho od neveriaceho a to bez rozdielu etnického či kultúrno-spoločenského pôvodu, a ktorým je vyústením dobrovoľného prihlásenia sa k islamu prostredníctvom vyslovenia šahády. Týmto znakom je aplikácia viery v bežnom živote človeka. V islame je práve praktické napĺňanie učenia Koránu jedným z hlavných „poznávacích“ znakov veriaceho. Nejeden verš vyzýva veriacich, aby sa správali v duchu islamu, aby konali dobro a vystríhali sa zla. Dôležitosť sa tu kladie predovšetkým na dodržiavanie základných pilierov islamu, bez ktorých nie je islam, islamom a ani moslim, moslimom. A tak, ak sa niekto vyhlasuje za moslima, ale zanedbáva povinnosti plynúce z príslušnosti k veriacim, tj. pravidelne sa nemodlí, neplatí zakát, nedodržujem pôst v mesiaci ramadán nie je považovaný za súčasť obce veriacich ummy.  

Byť moslimom v žiadnom prípade nie je o tom, kde, kedy a komu sme sa narodili. A už vôbec to nie je o mediálne prezentovaných ceremóniách v podobe teatrálnych krstov či naopak hromadných vyslovovaní šahády. Keď v sobotu pápež pokrstil Magdiho Alama, nepokrstil moslima. Magdi Alam už pravdepodobne dávno pred krstom nebol vo svojom vnútri moslimom. Dobrovoľne sa rozhodol zísť z cesty islamu. Čo je, však v tomto smere smutné je, že svojim nezodpovedným rozhodnutím mediálne zviditeľniť akt svojho krstu, žiaľ, „prilial olej do ohňa“ iracionálnej a stále sa prehlbujúcej náboženskej intolerancii.  

Jozef Lenč

Jozef Lenč

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V duchu citátu "Sú si rovní tí, ktorí vedia, s tými, ktorí nevedia?To však si uvedomia len tí, ktorí rozumom sú nadaní."(39:9) .. snažím rozšíriť poznanie. Zoznam autorových rubrík:  PalestínaO islamePostrehOsobnosti islamuSlovenská i svetová politikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu