Muhammad Ali Šilhavý sa k islamu dostal obdobne ako väčšina československých konvertitov (z pohľadu islamu skôr navrátilcov k islamu) a to len prostredníctvom kusých príbehov a nesmelých kontaktov sprostredkovaných Aloisom Musilom či Bohdanom (Abdallahom) Brikciusom a inými. Azda s tou výnimkou, že miera dostupnosti publikácií, ktoré by aspoň z časti objektívne informovali o islame, či zachytávali reálny obraz muslimov bola v rokoch prvej republiky neporovnateľne nižšia než tomu bolo o niekoľko desaťročí neskôr. Napriek tomu sa profesor Šilhavý rozhodol vo veku necelých 20tich rokov na jar 1937 konvertovať na islam. Stáva sa tak jedným z prvých občanov ČSR, ktorí sa, napriek nepochopeniu okolia a všeobecnej „nevraživosti“, ktorá voči islamu bola a je prítomná v tomto geografickom priestore Európy, rozhodli nasledovať učenie islamu. V tomto smere nebol jediným, avšak na rozdiel od svojich rovesníkov a neskorších orientalistov, ku ktorým patrili napríklad Dr. Jiří Bečka, alebo Dr. Ivan Hrbek, alebo Ahmed Vondřich, bol Muhammad Ali Šilhavý v mnohých smeroch výnimočný.
Prvým aspektom jeho výnimočnosti v kontexte učenia (sa) islamu v strednej Európe, resp. v československom prostredí bolo to, že profesor Šilhavý mal ako prvý občan ČSR (prvý Čech) v rokoch 1938/39 možnosť študovať na slávnej univerzite al-Azhar a tak aspoň na krátky čas sa „prežiť“ skutočný islam. Keďže sa tak však udialo v predvečer II. svetovej vojny, nebolo mu protektorátnymi úradmi povolené v štúdiu pokračovať a tak po roku na al-Azhare musel zvyšok poznávania slova Božieho (Koránu) a praktického islamu (Prorokovej sunny) realizovať len prostredníctvom samoštúdia v kruhu malej československej muslimskej komunity, oklieštenej nástupom oboch totalitarizmov.
Druhým aspektom výnimočnosti tohto skromného človeka bola jeho odvaha, s ktorou sa hlásil k ideám a pravde islamu. Navzdory totalitným režimom, ktoré ovládali Československo nepretržite počas väčšiny jeho života zostal Muhammad Ali Šilhavý vždy oddaným a presvedčeným muslimom. Na rozdiel od iných, ktorí z rôznych dôvodov museli (chceli) tajiť to, že boli súčasťou ummy, profesor Šilhavý sa k islamu hrdo hlásil. A takýto zostal aj v spomienkach svojich študentov. Poslanec českého parlamentu a bývalý minister vnútra František Bublan (ČSSD) si naňho spomína takto „ku svojej viere sa otvorene hlásil, ale nikomu ju nevnucoval. Bol najobľúbenejším učiteľom, navzdory tomu, že bol na svojich hodinách biológie veľmi prísny.“ O odvahe profesora Šilhavého svedčí aj to, že od vtedy, čo sa stal muslimom (9. apríl 1937) až do svojej smrti používal svoje islamské meno Muhammad Ali.
Tretí aspekt výnimočnosti je spätý s jeho včerajšou poslednou rozlúčkou. Táto sa odohrala v Třebíči na Novom hřbitově Týn, kde je aj na základe dlhoročného úsilia profesora Šilhavého je dnes vymedzený priestor pre pochovávanie muslimov. Aj keď včerajšie třebíčské dopoludnie bolo poznamenané hustým avšak zároveň jemným a teplým dažďom, ktorý akoby symbolizoval smútok prítomných za profesorom Šilhavým, nad hrobom zosnulého sa spoločne modlili Česi, Slováci, Arabi, Bosniaci, Albánci, Sudánci, Pakistanci, Indonézania a mnohí ďalší z rôznych kútov Európy, Ázie a Afriky. Usmoklené počasie nikoho neodradilo od možnosti prísť. Naopak po obrade sa mnohí vyjadrili, že ani cítili, že by pršalo. Muhammad Ali Šilhavý tak na dlhé obdobie zostane pravdepodobne jediným Čechom, ktorého osobnosť dokázala nad svojim hrobom spojiť toľko rôznorodých ľudí. Ľudí odlišných národov, etník a rás.
A nie je to len tak. Profesor Šilhavý znamenal veľa pre svoju rodinu a blízkych, rovnako aj pre všetkých muslimov, ktorí mali možnosť sa s ním osobne stretnúť, a ktorým svojim príkladom dodával odvahu na ich ceste k islamu, či už to bolo v minulom režime, ale v nemalej miere aj po zmene v roku 1989. Rovnako významne sa podieľal na organizovaní života muslimov v ČSR ako aj snahách o registráciu islamu v Českej republike. „Jeho odchod je pre nás veľkou stratou. Urobil mnohé pre stavanie mostov medzi českou spoločnosťou a muslimami.“ Avšak tak ako veľmi sme smútili za pánom profesorom, mali by sme sa rovnako snažiť naplniť jeho odkaz a preniesť jeho myšlienky do každodenného života. Otvorenosť, mierumilovnosť, spravodlivosť a tolerancia predovšetkým tieto idey islamu boli tými, ktoré charakterizovali činnosť a osobnosť profesora Šilhavého a nemali by nikdy upadnúť do zabudnutia.
„A tých, ktorí veria a konajú zbožné skutky, Alláh vedie v ich viere – a pod nimi potečú rieky v záhradách blaženosti.“
(Korán 10:9)
Česť jeho pamiatke a hlbokú sústrasť jeho smútiacej rodine.
