Hadísy tvoria neoddeliteľnú časť učenia islamu. Práve sunna (arabské pomenovanie pre tradíciu proroka Muhammada), ktorej súčasťou sú aj spomínané hadísy, sa zvyčajne používa pre označenie majoritnej časti muslimskej obce. Nasledujúce riadky majú snahu v krátkosti priblížiť časť sunny a základné determinanty vnímania rovnoprávnosti v učení islamu.
Anás často spomínal, že počul, ak Posol Boží (saws) povedal:„Počúvajte a buďte poslušní, aj kdeby bol vládcom nad vami ustanovený habešský otrok s hlavou ako hrozienko, ak tento plní ustanovenia Vznešeného Boha.“
Poučením z tohto hadísu je, že nabáda všetkých muslimov, aby „poslúchali“ vládcu (v demokracii exekutívu i legislatívu) bez ohľadu na pôvod, rasu, vzhľad a či pohlavie. Dôležitým aspektom je aby zvolený (menovaný) zástupca bol dobrým muslimom. Dôvodom je fakt, že islam bol zoslaný všetkým ľuďom, nečiniac rozdiely a či kohokoľvek zvýhodňovať. Uvedený hadís vyzýva muslimov, aby rešpektovali svojich „vládcov“, ale len v tom prípade ak sa títo neodklonia svojim konaním a správaním od morálno-etického učenia islamu. V demokracii založenej na princípoch islamu sa tak legitimita „vládcov“ odvodzuje od občana, a podobne ako človek je podriadená Bohu, „stelesnenému“ v podobe zákonov.
Od Ibn Umara, ktorý počul ako Posol Boží (saws) neraz opakoval, sa dozvedáme, že:„Každý z vás je pastierom a každý z vás má zodpovednosť za svoje stádo. Vládca je pastierom občanov, zodpovedným za svoje stádo. Muž je pastierom svojej rodiny, zodpovedným za svoje stádo, a žena je pastierka, zodpovedná v dome svojho manžela. Sluha je pastierom majetku svojho pána, zodpovedným za svoje stádo, a muž je tiež pastierom majetku svojho otca, zodpovedným za svoje stádo. A tak je každý z vás zodpovedným pastierom.“
Hadís, v prvom rade, poukazuje na to, ako Boh prerozdelil medzi muslimami povinnosti. Každý z muslim či muslimka nesie podiel osobnej zodpovednosti (vládca za „svoj“ ľud, muž za rodinu, žena za domov, sluha za majetok svojho pána atď.). Muslimovia by si mali uvedomovať dôležitosť svojich povinností v rámci muslimské spoločnosti a v neposlednom rade aj svojej rodiny, ktorú by v žiadnom prípade nemali zanedbávať. Boh stanovil každému človeku miesto v spoločnosti a úlohy. A napriek ich rôznorodosti, miery významu či zložitosti, neučinil nikoho nadradeným nad iného.
Abú Hurajra spomínal, že počul Posla Božieho (saws), ako hovoril:„Najlepšími veriacimi v islame sú tí, ktorí majú najlepšie správanie, a najlepšími z vás sú tí, ktorí sa dobre správajú ku svojim manželkám.“
Ako je na prvý pohľad zreteľné hadís hovorí o tom, aké dôležité postavenie, význam má dobré chovanie v islamu. Podnecuje muslimov – predovšetkým mužov, manželov, aby boli k svojim manželkám láskaví, nikdy im neubližovali, aby k nim boli zhovievaví a tolerovali ich prípadné chyby.
Abdulláh ibn cAmr rozprával, že Posol Boží (saws) povedal:„Kto nie je milosrdný k mladým a ani nerešpektuje starých medzi muslimami, nepatrí k nám.“
Na prvom mieste je výzva Proroka Muhammada muslimom k súcitu a milosrdenstvu k mladým a ich chybám a súčasne podnecuje k rešpektu a k úcte starých ľudí. Islam a učenie Proroka (saws) jednoznačne pobáda k všeobecnej tolerancii medzi jednotlivými generáciami. Odmieta nezmyselnú tvrdosť vo výchove, nezáujem o myšlienky a názory nie len staršej generácie ale aj mladých. Jednota a sila islamskej ummy spočíva predovšetkým na vzájomnej spolupráci, solidarite rešpekte a tolerancii.
Prorok Muhammad (saws) si uvedomoval rôznorodosť ľudských bytostí. Tak v prípade muža a ženy alebo rás, národov. Jednotlivých spoločenských „tried“ počnúc boháčom a končiac jeho sluhom, poprípade otrokom. A tak ako to Boh zoslal v Koráne (a predtým v Tóre a Evanjeliu) napriek tejto rôznorodosti a inakosti sú si ľudia rovní. Nik nie je nadradený. Nik nemá právo ubližovať. Neoprávňuje ho k tomu ani jeho sila, bohatstvo či intelekt. Kto však napriek tomu koná v rozpore s Božími nariadeniami, nepatrí medzi spravodlivých a za svoje konanie sa bude zodpovedať.