reklama

Otvorený list ... (2) Právna teória, arabský jazyk a zjednodušovanie

Neprejde deň, aby sa v médiách neobjavili ďalšie desivé správy o násilí páchanom „v mene islamu“. Desaťročia sú spájané predovšetkým s terorizmom skupín a jednotlivcov alibisticky obhajujúcich svoje konanie tým, že vraždia v mene Boha. Média a verejnosť tieto lži radi opakujú a akceptujú, keďže práve takto chcú vidieť a poznajú islam. Neraz pripomínajú, že je to preto, že samotní muslimovia sa od týchto skutkov dostatočne hlasno nedištancujú. Opak je pravdou. Násilie a teror nemajú miesto v islame. Dôkazy o tom prinesú nasledujúce blogy, ktoré sú prekladom (a krátkym komentárom s poznámkami autora blogu) Otvoreného listu muslimských učencov, ktorým odsúdili protislamské konanie tzv. islamského štátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Žijeme dobu paradoxov. Najvýstižnejšie sa prejavuje v spolupráci na prvý pohľad diametrálne odlišných aktérov. Primárne to môžeme vidieť v rovine zvláštnych ba nelogických politických spojenectiev či už v slovenskej alebo medzinárodnej politike. To však nie je jediná oblasť prítomnosti iracionálnych paradoxov. Pre mnohých je omnoho zaujímavejším (možno prekvapujúcejším) zvláštne spoločný prístup k výkladu učenia islamu, ktorý akcentujú, na jednej strane náboženskí extrémisti a na druhej strane rôzni (neraz aj latentní) islamofóbi. Obe skupiny, navzdory odlišným dôvodom, avšak so spoločným menovateľom – nenávisťou – pristupujú k islamu, Koránu a k hadísom spôsobom až desivo podobným.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Patrí sem najmä metodologicky chybný prístup k výkladu Koránu, ale vo veľkej miere tiež nepochopenie celkového kontextu Zjavenia. Nie inak je tomu i v prípade interpretácie hadísov a aplikácie islamskej právnej teórie do spoločensko-právnej praxe. Nasledujúci text je prekladom prvý troch výhrad islamských učencov voči postupu akým je interpretovaný islam zo strany vodcov a stúpencov tzv. islamského štátu. Učenci v úvodnej časti svojho otvoreného listu apelujú na akýchkoľvek súčasných i budúcich svojvoľných vykladačov islamu, vrátene samozvaného kalifa a jeho bojovníkov, aby sa vyhýbali akýmkoľvek podobám zjednodušení v prípade výkladu Písma a skutkov proroka Muhammada. Dôvodom týchto výhrad je predovšetkým to, že práve tento spôsob prístupu k nim, spolu s neznalosťou jazyka a právnej teórie sú spoločne príčinou šírenia ideológie nenávisti či už v „mene islamu“, alebo proti islamu a muslimom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V mene Boha, Milosrdného a Milostivého

Chvála Bohu, Pánovi sveta,

Mier a Požehnanie Pečati prorokov a poslov

1. Právna teória (usul al-fiqh) a Koránska exegéza

Pokiaľ ide o výklad Koránu, pochopenie hadísov a všeobecne celej právnej teórie, ich metodológiu uvádza Boh v Koráne a Prorok (mier a požehnanie s ním) v hadísoch a to nasledovne: je potrebné vziať do úvahy všetko, čo bolo odhalené o danej veci v celom jej rozsahu a to bez upínania sa len na jednu jej časť a následne ju rozsúdiť – ak je dotyčný na to spôsobilý – na základe všetkých dostupných zdrojov týkajúcich sa svätého Písma. Boh (nech je Velebený) hovorí: „...A či veríte v jednu časť Písma a druhú popierate?...“ (Korán, 2:85); „...premiestňujú slová z (pôvodných) miest (významov) a zabudli na časť toho, čo im bolo pripomenuté...“ (Korán, 5:13); „...a ktorí Korán na časti rozkladajú.“ (Korán, 15:91) V momente, keď sa zaoberáme konkrétnymi časťami Písma je potrebné odlíšiť „všeobecné“ od „špecifického“, to čo je niečím „podmienené“ od toho, čo je jasne „bezpodmienečné“. Taktiež „jednoznačné“ pasáže musia byť zreteľne odlíšené od alegorických častí. Okrem toho, dôvody a okolnosti Zjavenia (asbab an-nuzul) vo všetkých pasážach a veršoch, s výnimkou všetkých hermeneutických podmienok, ktoré určili klasickí imámovia, musia byť zrozumiteľné. Preto nie je prípustné citovanie veršov, alebo ich častí, bez starostlivého zváženia a pochopenia všetkého, čo sa Koráne a hadísoch vzťahuje k danému bodu. Dôvodom je to, že všetko čo je v Koráne, je Pravda a všetko čo je vo vierohodných hadísoch je Božia inšpirácia, a preto nie je prípustné ignorovanie akejkoľvek časti Zjavenia. Vskutku je nutné zladiť všetky texty a to do tej miery ako je to len možné, alebo pokým nebude zreteľne jasné, prečo by mal jeden postoj (text) prevýšiť ten druhý. Toto je presne to, čo imam Šafí‘i vysvetľuje v jeho ar-Risala, a popisuje ako univerzálny konsenzus medzi všetkými znalcami práva (usul). Imam al-Haramajn al-Džuwajní v al-Burhan fi usul al-fiqh píše:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo sa týka muftího a disciplín, ktoré musí ovládať: ... je povinnosťou, aby bol muftí odborníkom na jazyk, keďže šaríʼa je (v) arabská ... Je nevyhnutné, aby bol znalcom v syntaxe a rozbore slov ... Je nevyhnutné, aby bol odborníkom na Korán, pretože Korán je základom všetkých rozhodnutí ... Znalosť textovej abrogácie je nevyhnutná; a orientácia v pilieroch právnej vedy (usul) je základným kameňom ... Mal by tiež ovládať rôzne stupne dôkazov a argumentov... a rovnako aj ich históriu. (Mal by mať vedomosti) o vede o hadísoch, aby vedel odlíšiť autentické od slabých; a prijateľné znalosti z apokryfov. (Mal by tiež ovládať) jurisprudenciu. Navyše, je potrebná „právna intuícia“ (fiqh an-nafs): je dôležitou pre každého, kto prijíma právne rozhodnutia ... učenci sa zhodujú v tom, že muftím je ten „kto samostatne ovláda všetky text a argumenty, potrebné pre prijatie právneho rozhodnutia. Texty odkazujú na zvládnutie jazyka, koránskej exegézy a hadísov; zatiaľ čo „argumenty“ predpokladajú zvládnutie právnej teórie, analogické odvodzovanie rozličných postojov je dôležité pre „právnu intuíciu“ (fiqh an-nafs).“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobné závery konštatuje i al-Ghazálí v knihe al-Mustafsa (č. 1, s. 342) alebo aj as-Sujúti v al-Itqan fi ulum al-qur‘an (č. 4, s. 213).

2. Jazyk

Vyššie už bolo spomenuté, že jedným z najdôležitejších pilierov právnej vedy je zvládnutie arabského jazyka. To znamená zvládnuť arabskú gramatiku, syntax, morfológiu, rétoriku, poéziu, etymológiu a koránsku exegézu. Bez znalosti týchto vedných disciplín sú chyby nevyhnutné. Svedčí o tom i vaše vyhlásenie toho, čo ste nazvali „kalifát“ a jeho spojenie s „Božím prísľubom“. Ten, kto sformuloval toto vyhlásenie sa odvoláva na nasledujúci verš: „Boh prisľúbil tým z vás, ktorí uverili a zbožné skutky konali, že z nich učiní nástupcov na zemi, tak ako učinil nástupcov tých, ktorí boli pred nimi. A prisľúbil im, že upevní pre nich náboženstvo ich, ktoré sa mu zapáčilo dať im, a že následne nahradí obavy ich istotou. ʼUctievajte ma a nepridružujte ku Mne nič!ʼ A tí, ktorí ešte po tomto budú nevďační, sú veru hanebnými.“ (Korán, 24:55) Pravdou však je, že nie je správne odvolávať sa len a len na jeden konkrétny verš z Koránu a aplikovať ho na udalosti, ku ktorým došlo 1 400 rokov po tom, ako bol tento verš zjavený. Ako môže ‘Abú Muhammad al-Adnani tvrdiť, že „Boží prísľub“ je tým, čo vy nazývate „kalifát“? Aj keby bol predpokladal, že jeho tvrdenie je pravdivé, mal po správnosti povedať: „toto je Božím sľubom“. Navyše v jeho interpretácii je ešte iná lingvistická chyba; jedná sa o svojvoľné osvojenie si pojmu „istikhlaf“ (nástupníctvo) v kontexte tzv. kalifátu. Dôkazom, že takto použité slovo nie je správne, je viditeľný v nasledujúcom verši: „Povedal: ʼMožno že Pán váš zahubí nepriateľov vašich a urobí z vás nástupcov (jastakhilafakum) po nich na zemi, aby videl ako si budete počínať.ʼ“ (Korán, 7:129) Nástupníctvo (istikhlaf) znamená, že sa usadili na mieste, na ktorom predtým žili iní ľudia (iné národy). Neznamená to, že sú tvorcami špecifického politického systému. Podľa názoru ibn Tajmíjju Korán nedáva priestor pre tautológiu[1]. Evidentný je tak rozdiel medzi „khilafah“ a „istikhlaf“. Al-Tabari vo svojom výklade (tafsir) Koránu tvrdí: „ʼa urobí z vás nástupcovʼ: to znamená, že On vami nahradí na zemi tých, ktorí boli zničení. Nebojte sa ich, ba ani iných.[2]“ Toto dokazuje, že pojem „istikhlaf“ neznamená vládu nad krajinou, ale len jej obývanie.

3. Prehnané zjednodušovanie

Nie je prípustné neustále „zjednodušovanie vecí“, alebo vytrhávanie čiastočiek z Koránu bez toho, aby sme sa snažili pochopiť i jeho kontext. Tiež nie je prípustné tvrdiť, že: „Islam je jednoduchý, Prorok (mier a požehnanie s ním) a jeho vznešení spoločníci boli jednoduchí, tak prečo komplikovať islam?“ Toto je presne to, čo v júli 2014 prezentoval vo svojom on-line videu ‘Abú al-Bará‘ al-Hindi. V ňom sa vyjadril nasledovne: „Otvorte Korán a prečítajte si verše o džiháde a všetko vám bude jasné ... všetci učenci mi povedali: ʼToto je zákonná povinnosť (fard), alebo to nie je zákonná povinnosť a teraz nie je čas pre džihád.ʼ ... zabudnite na to všetko, čítajte Korán a budete vedieť, čo je džihád.“[3] Ľudia musia pochopiť, že Prorok (mier a požehnanie s ním) a jeho vznešení spoločníci žili veľmi jednoduchý život, bez moderných technológií a materiálneho zabezpečenia, ale o to väčšmi než ktokoľvek z nás porozumeli islamu a islamskému právu, no i tak len nepatrná časť z nich bola kvalifikovaná vydávať fatwy. Boh (nech je Velebený) v Koráne hovorí: „... Pýtaj sa: ʼSú si rovní tí, ktorí vedia, s tými, ktorí nevedia?ʼ...“ (Korán, 39:9) Boh (nech je Velebený) sa ďalej nabáda: „...Spýtajte sa ľudí, ktorým sa dostalo Pripomenutie, ak neviete!“ (Korán, 21:7); a: „...Keby sa však s ňou obrátili na Posla alebo na tých, ktorí medzi nimi majú autoritu, dozvedeli by sa ju tak od tých, ktorí sa medzi nich snažia preniknúť k pravdivosti jej.“ (Korán, 4:83) Judikatúra nepatrí k jednoduchým oblastiam, preto nie je možné, aby ktokoľvek mohol sám seba deklarovať za autoritu, ktorá má vydávať fatwy (náboženské nariadenia). Boh (nech je Velebený) v Koráne hovorí: „...To pripomínajú si len ľudia rozmyslom nadaní.“ (Korán, 13:19). A Prorok Muhammada (mier a požehnanie s ním) povedal: „Ten, kto hovorí o Koráne bez znalostí, nech očakáva, že jeho miesto bude v ohni.“[4] Je tiež najvyšší čas prestať ľahkovážne hovoriť, že „oni sú ľudia a my sme ľudia“; tí, ktorí toto tvrdia nemajú pochopenie a um, ktoré mali šľachetní Spoločníci a imámovia zbožných predkov (as-salaf as-salah), na ktorých sa odvolávajú.

 

[1] Ibn Tajmíjja v Majmu‘ al-Fatawa (č. 13, s. 341) hovorí: „Tautológia je v (arabskom) jazyku vzácna a v Koráne je ešte vzácnejšia, alebo neexistuje.“ Ar-Raghib al-Asfahani v Mufradat al-Qur‘an (s. 55) konštatuje: „Táto kniha pokračuje ... knihou, ktorá informuje o použití synoným a ich jemných rozdielov. Tým je jedinečnosť každého výrazu rozoznateľná od jeho synoným.

[2]Tafsir al-Tabari (č. 9, s. 28)

[3]https://www.youtube.com/watch?v=ecD6ahtZE7s (júl 2014)

[4] Zaznamenané al-Tirmidhim v Tafsir al-Qur‘an, č. 2950

Jozef Lenč

Jozef Lenč

Bloger 
  • Počet článkov:  95
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V duchu citátu "Sú si rovní tí, ktorí vedia, s tými, ktorí nevedia?To však si uvedomia len tí, ktorí rozumom sú nadaní."(39:9) .. snažím rozšíriť poznanie. Zoznam autorových rubrík:  PalestínaO islamePostrehOsobnosti islamuSlovenská i svetová politikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu