Tri podoby Íd al-Fitr (Strach Bašara Asada)

Autor: Jozef Lenč | 5.9.2012 o 10:48 | (upravené 5.9.2012 o 12:50) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  575x

Nedeľa 19. augusta znamenala pre 1,5 miliardy muslimov naprieč svetom začiatok novéhomesiaca v roku - šawal. Tento deň bol spojený so začiatkom trojdňového sviatku Íd al-Fitr, ktorým sa skončilo tridsaťdňové pôstne obdobie ramadánu a život muslimov sa vrátil do „bežných koľají". Napriek tomu, že sa sviatok slávi prakticky rovnako v rôznych častiach sveta - môže mať rôznorodé podoby. Tu je niekoľko z nich.

Samir NasriSamir Nasri

Náboženský aspekt Íd al-Fitr

Muslimovia majú v roku fakticky len dva náboženské sviatky. Tieto dni sú dňami radosti, najmä detí a tiež rodinnej pohody. Posvätnosť tohto dňa by sa za žiadnu cenu nemala poškvrniť akýmikoľvek hriechmi či ostentatívnou neposlušnosťou voči Alláhovi. Naopak. Muslimovia by sa mali zamerať primárne na to, čo z ich skutkov najvýstižnejšie reprezentuje úprimnosť k islamu. Je to čas prežitý v kruhu rodiny. Čas stretávania sa priateľov a blízkych. Obdarovávania sa a prinášania radosti jeden druhému. Takáto by mala byť náboženská podoba sviatku Íd al-Fitr. Bohužiaľ sú príklady, a to aj z ostatného sviatočného dňa, kedy tomu tak nebolo.

V pripomienke islamského významu sviatku Íd al-Fitrto v jednom hadíse Posol Boží (mier s ním) vyjadril nasledovne: „Keď sa usmeješ do tváre svojho brata, je to pre teba milodar." Azda len ťažko si vieme predstaviť vhodnejšiu príležitosť na uplatnenie tohto hadísu, ako práve vo sviatočných dňoch. Okrem toho Posol Boží (mier s ním) povedal: „Nestretnú sa spolu dvaja muslimovia a nepodajú si ruky bez toho, aby sa im nedostalo odpustenia ešte predtým, než sa rozídu." Odpustenie sa v tomto smere myslí ako odmena Božia. Dar, ktorým je zmazanie niektorých hriechov, ktorých dopustili. Muslimovia by preto nemali zabúdať na pozdrav mieru „asslamu alajkum" a to vždy, keď sa stretnú s najbližšími, bratmi ale aj známymi čo i nemuslimami.

 

K ďalším súčastiam náboženskej podoby Sviatku patrí udržiavanie a posilňovanie vzťahov v rodinách. Íd je predovšetkým sviatkom rodiny. Sviatkom detí. Muslimovia a muslimky sú v tento deň v mešitách vyzývaní k najpríkladnejším vzťahom v rodinách, k rodičom, deťom, manželkám či manželom. Rodičia, manželky - manželia a deti. Piliere rodiny a spoločnosti. Veriaci sa k nim majú správať vždy láskavo a ctiť si ich, lebo Všemohúci v Koráne zjavil: „Pán tvoj rozhodol, aby ste nikoho okrem Neho neuctievali a aby ste rodičom dobro preukazovali. A keď jeden či obaja z nich u teba zostarnú, nehovor im ʼFuj!ʼ a neodpovedaj im stroho, ale hovor s nimi slovom láskavým! Skloň k nim obom z milosrdenstva krídla pokory a povedz: ʼPán môj, zmiluj sa nad nimi obomi, tak ako oni ma vychovali, keď som bol malý.!" (al-Isráʼ, 17:23)

V tento deň sa muslimovi modlia k Alláhovi, aby prijal ich pôst, modlitby a prosby. Prosia Ho o odpustenie a uvedenie na správnu cestu. O čom svedči aj nasledovné video Tariqa Ramadana:

Spoločenský aspekt Íd al-Fitr

Európskych muslimov sa mnoho ľudí z ich nemuslimského okolia často pýta, či im nechýbajú Vianoce. S rovnakou otázkou a jej väčšou intenzitou sa samozrejme o to viac stretávajú najmä konvertiti, ktorí vyrastali a dospievali v kresťanskom (post-kresťanskom) prostredí, kde Vianoce boli každoročnou súčasťou rodinných sviatkov, stretnutí a vzájomného obdarovávania sa. Oživovania rodinných a priateľských väzieb. Opak je však pravdou. Muslimovia o tieto sviatky neprichádzajú, ako sa neraz domnieva ich okolie. Podobne ako s prijatím učenia islamu nestrácajú spätosť s Ježišom a jeho učením o láske, tolerancii a odpúšťaní.

Nevšímavosť väčšiny voči tradíciám menšín je príznačná pre mnohé spoločnosti. Charakteristická je omnoho viac pre nevyspelé demokracie - spoločnosti. Tak, ako si v mnohých transformujúcich sa demokraciách (a nedemokratických režimoch) nik nespomenie a nepripomenie sviatky menšín, tak na druhej strane, sa tieto stávajú autentickou súčasťou kultúrneho a spoločenského života vyspelých demokratických spoločností. K oslave sviatku sa dnes hrdo hlásia nie len predstavitelia politického života, ale čoraz častejšie osobnosti spoločenského a kultúrneho života, od ktorých by to možno len málokto očakával. Herci, speváci, politici. Dnes nie je výnimkou, že počas pôstu sa ním hrdia mnohí športovci. Nie inak tomu bolo počas olympiády v Londýne. O pôste a muslimských sviatkoch, ku ktorým sa hlásia svedčia mnohé verejné vystúpenia. Počnúc tímom amerického futbalu z mesta Fordson, o ktorom vznikol pútavý dokument, ocenený na mnohých festivaloch nezávislého filmu a končiac hviezdami európskych futbalových trávnikov, akými sú Francúzi Frédéric Kanuté či Samir Nasri a iní.

Politický aspekt Íd al-Fitr

V neposlednom rade má Sviatok má aj svoj politický rozmer. Počas Íd al-Fitr 2011 odbíjali posledné hodiny režimu Muammara Qaddafiho. V čase osláv sa už skrýval v kanáloch ako krysa. Paradoxne necelý mesiac predtým, on sám označoval krysami povstalcov, ktorí sa vzopreli jeho samovláde. Tento rok bola pozitívnym obrazom egyptská realita sviatku. Ten sa niesol v ovzduší slobody i čiastočnej neistoty, ktorá ide ruka v ruke s každou politickou zmenou. Egyptský Íd bol poznamenaný účasťou demokraticky zvoleného prezidenta Mursího, ktorý prvými politickými rozhodnutiami predznamenáva, že po 60tich rokoch kvázi vojenskej diktatúry, je tu začiatok novej (dúfajme) slobodnej a spravodlivej etapy egyptských dejín.

Sýrsky Íd bol v mnohom odlišný. Krajina sa počas ramadánu nachádzala v obdobnej situácii ako pred rokom Líbya. Pri moci tyran, držiaci sa zubami nechtami moci. Podporovaný financiami a zbraňami vzájomne proti sebe stojacich hráčov na globálnej mocenskej šachovnici, neprejavoval známky blízkeho konca. Íd al-Fitr 2012 síce neznamenal pád režimu Bašára Asada, ale v mnohom odkryl slabnúcu moc a hlavne rastúci strach „bezzubého leva z Damasku". Počas sviatku sa odohrala udalosť, ktorá na Západe zostala viac-menej nepovšimnutá. Až na fakt, že agentúry a médiá priniesli krátku správu o tom, že od atentátu na blízkych členov asadovského mocenského klanu z 18. júla 2012 sa práve v deň Sviatku objavil Bašar Asad po prvýkrát na „verejnosti".

Po pravde, len na obrazovkách štátom riadenej televízie. Nik si  nevšimol zlyhanie sýrskej vládnej propagandy, ktorá sa márne pokúšala prekryť strach, ktorý sa stal súčasťou posledných dní režimu. V snahe prezentovať prezidenta ako vzorného muslima ponúkla televízia zábery zo sviatočnej modlitby, ktorej sa zúčastnil aj Asad. Vzorne vybraná sunnitská mešita mala navodzovať dojem, že prezident nereprezentuje len svoj mocenský kruh, ale je legitímnym zástupcom všetkých Sýrčanov. Tento rok to však bolo v mnohom iné než v minulosti. Prezident sa „ukryl" v malej mešite blízkosti vládnej štvrte. Dopredu boli vybraní aj účastníci modlitby tak, aby sa medzi nich nedostal nik z potenciálnych odporcov režimu. Navzdory týmto opatreniam sa Asad a jeho ministri necítili bezpečne. Svedčia o tom aj zábery televízie z mešity.

Z nich je vidieť, že sviatočná modlitba, ktorá spolu s kázňou trvá obvykle viac než pol hodinu, bola skrátená skoro o 20 min. Taktiež počas samotnej modlitby sa u prezidenta a jeho sprievodu prejavovali znaky nepokoja a veľkých obáv. Nesústredenosť. Veľké omyly v inak rutinných náboženských úkonoch. Toto vyvrcholilo Asadovým predčasným a v islame neospravedlniteľným správaním v závere modlitby. V ňom prezident vyslovil pozdrav „salam alajkum ar-rahmatu lláh" o čosi skôr než imám, ktorý viedol modlitbu. Niekto si povie - zanedbateľné sekundy, nepodstatná vec. V skutočnosti však správanie prezidenta a jeho ministrov potvrdzuje fakt, že režim, v ktorého prežitie neveria už ani mnohí významní (dnes už bývalí) spojenci z radov sýrskych sunitov je veľmi nervózny.

Strach je predzvesťou konca. Zároveň je nebezpečným nástrojom, ktorý v rukách šialencov môže priniesť veľa utrpenia. Sme toho svedkami v Sýrii. Strach a jeho negatívne dôsledky sa stávajú súčasťou aj Európy. Spoznanie významu a odkazu sviatku Íd a jeho aplikácia v každodennosti je dôležitá najmä pre muslimov. Rovnako má poznanie dôležitý a pozitívny dopad aj pre nemuslimskú väčšinu, ktorá takto môže lepšie pochopiť islam a potom akceptovať fakt, že islam bol a je súčasťou kultúrneho dedičstva Európy.

Týmto Vám (trochu oneskorene) želám všetko najlepšie, krásne a požehnané prežitie sviatku Íd al-Fitr. Mefat bajrami, Bajram šerif Mubarek olsun, happy Eid, Sretan Bajram!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?