„Zbytočná“ smrť, ktorá je zrkadlom našich ziel

Autor: Jozef Lenč | 25.7.2011 o 12:21 | (upravené 27.7.2011 o 9:08) Karma článku: 4,60 | Prečítané:  1279x

V prípade smrti sa často spomína slovo zbytočná. Obzvlášť ak postihne nevinných, bezbranných a mladých ľudí, ktorí mali celý život pred sebou a ... mohli zmeniť nielen svoju, ale aj našu budúcnosť. Zbytočnou sa zdá byť smrť, viac než deviatich desiatok mladých Nórov na ostrove Utoya, ale aj predčasný odchod talentovaného umelca. Zbytočnou sa však nestane, ak si z nej (z nich) dokážeme zobrať ponaučenie. Nájsť a priznať si fakt, že temnota a prázdnota, ktoré idú ruka v ruke so smrťou sú zrkadlom našich vnútorných ziel. Nenávisti a netolerancie, ktoré často bagatelizujeme a skrývame za práva a slobody už len preto, aby sme si nemuseli priznať, že zlo a nenávisť sú našou prirodzenosťou. Komplexom, ktorého sa mnohí nechcú vzdať, ba v horšom prípade ho radi využívajú v dosiahnutí osobných a politických cieľov.

Vrah a jeho vzorVrah a jeho vzorkoláž z webu

Kto chce psa biť, (nielen) palicu si nájde

 

Čo majú spoločné Breivik, Wilders, Lipšic alebo Kotleba? Pre odpoveď netreba chodiť ďaleko. A spoločných prienikov množín uvažovania a konania spomínaných, ktorí sú len zrnkom v bohatej mozaike xenofóbie, je nespočetne veľa. V všetkých prípadoch je však vidieť nedozernú ochotu a potrebu šírenia strachu a nenávisti. Neustále presviedčanie seba a okolia, že „za humnami“ či už v predsieni sa skrýva „nepriateľ“.

 

A tak je vašou povinnosťou (vyzývajú Wilders, Lipšic) a našou úlohou (realizujú Breivik, Kotleba) hľadať a používať rôzne „palice“ ako sa postaviť tomuto údajnému nepriateľovi, ktorí ohrozuje naše tradície a vžité predstavy o svete. Nech už má akúkoľvek podobu. Tmavšiu pleť, zahalené vlasy, tmavý klobúk a pejzy alebo len otvorene prejavuje city k osobe rovnakého pohlavia. Je za tým strach z odlišnosti? Alebo len potreba a túžba po uniformite? Túžba po „modrom pere“, s ktorým by všetci mali písať? V každom prípade, je strach prvým spoločný znakom a „palicou“. Podobnosť myšlienok, ktoré v piatok viedli k činom, nie je náhodná. Tak ako Wilders a Lipšic tvrdia, že „dnes už málokto neprizná, že projekt multikulturalizmu zlyhal“ (Lipšic, 23.7.2011), tak aj Breivik prezentoval názor, že „multikulturalizmus a islám nejdú dohromady.“ (Breivikov manifest) V čom sa v mnohom podobajú „imámom násilia“, ktorí v mešitách hlásajú podobné názory.

Druhým spoločným znakom je zovšeobecňovanie a optika kolektívnej viny, ktorou hľadia na nimi nenávidené skupiny. Táto sa v kontexte xenofóbie používa najčastejšie. Breivik a pred časom aj Miloš Zeman hádžu všetku vinu a všetkých muslimov (prisťahovalcov) do jedného vreca. Podľa Zemana neexistuje umiernený muslim a komunista, podľa Breivika neexistujú umiernení muslimovia tak, ako neexistovali umiernení nacisti. Touto istou optikou sa na svet pozerajú aj „džihádistickí“ šialenci, pre ktorých neexistujú umiernení neveriaci a smrť si zaslúžia všetci. Tak, ako to tom hovorí Zeman s Wildersom a tak ako sa to rozhodol urobiť Breivik. Podľa jeho (ich) presvedčenia vinnými nie sú len prisťahovalci, ale všetci, ktorí sa proti tomu nepostavia – aj mladí socialisti táboriaci na ostrove Utoya.

Poslednou palicou v rukách cynikov, v ich boji za čistú Európu, je sloboda. Hrdo sa k nej hlásia, podlo ju zneužívajú vo svoj prospech! Trendom ostatných rokov sa stalo zakladanie politických strán používajúcich slovo sloboda ako identifikačný prvok. Učinil tak Wilders, Heider a mnohí iní. Avšak sloboda v ich ponímaní je rovnaká ako demokracia v názve akejkoľvek ľudovo-demokratickej krajiny – napríklad tej kórejskej. Názvom politickej strany sa však ohýbanie a zneužívanie slobody nekončí. Palicou sa sloboda stáva vtedy, ak sa ňou zakrýva nenávisť. Ak sa pokrytecky označuje „krčmová“ urážka za slobodu slova, alebo verejný prejav nenávisti voči menšinám za právo na ochranu tradície, hodnôt a morálky. Všetci spomínaní (Wilders, Kotleba, Lipšic či Breivik) majú plné ústa slobody. Chránia si slobodu slova, aby mohli verejne urážať. Požadujú ochranu tradície (pseudo-hodnôt), aby mohli ujarmovať a zväzovať spoločnosť. Nie inak je tomu aj v slovách a činoch netolerantných a zlom prehnitých muslimov. Použijú akúkoľvek „palicu“ len, aby mohli dať voľný priebeh svojich vnútorných ziel.

 

Pokrytectvo mlčania

 

Breivikov čin ukázal, že zlo a nenávisť prejavované slovne, v manifestoch či na predvolebných plagátoch a spotoch politických strán sa môžu veľmi ľahko premeniť na skutky. Údajne „nevinné“ slová a prejavy môžu vyústiť do skutočnosti „zbytočnej“ smrti nevinných. Avšak ani takáto smrť sa nestáva úplne zbytočnou. To, čo nasleduje bezprostredne po prvotnom šoku a pietnej spomienke na obete nezmyselného násilia, je ďalším odrazom bezcharakternosti a pokryteckosti sympatizantov ideológie násilia a netolerancie. Pokrytectvo mlčania. Znak zbabelosti tých, ktorí hrdo kričia „ukrižuj“ a potom zalezú do kanálov ako potkany.

 

Európania po každom teroristickom útoku, pripisovanom muslimom, vyžadujú ospravedlnenie, sťa od každého jedného muslima. Aj teraz, po prvých správach o útoku v Osle, vyjadrila muslimská komunita v Nórsku odmietavý postoj k udalosti a vyslovila sústrasť a podporu obetiam. Na druhej strane je hrobové TICHO! Niet ani chýru ani slychu o tom, že by sa Breivikov idol Wilders čo i len dištancoval od vykonávateľa svojich myšlienok. Nie je tu ani náznak pokory a úcty k mŕtvym od tých, ktorí už roky útočia na menšiny (akékoľvek), alebo ideám spolunažívania odlišných náboženstiev a kultúr. Pokrytecky mlčia. Ticho sú Zeman, Lipšic, Wilders, Šebej. Detinské výhovorky a obvinenia prezentujú Joch a Samson. V tomto sú si až bytostne podobní s ideológmi globálneho „džihádu“.

 

V prvých minútach po útoku v Osle každým z nás prebleskol pocit zbytočnosti smrti 90tich obetí masového vraha. V srdciach príbuzných obetí sa pravdepodobne zakorení navždy. S odstupom času sa však ukazuje iný rozmer tejto tragickej udalosti. Smrť na ostrove Utoya a v centre Osla sa stala zrkadlom hromadiaceho sa zla, ktoré sa udomácňuje v našich srdciach. Breivik sa stal vykonávateľom slov plných nenávisti, ktoré v politickom súboji radi zneužívajú politici, a ktoré radi vyslovujeme, keď otvárame brány zlu v našich srdciach. Breivik sa stal predlohou toho, kam až vedú nezodpovedné a nenávistné slová politikov! Ich následné pokrytecké mlčanie zas ukázalo, ako rýchlo a zbabelo zalezú späť do svojich nôr!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?